Blogovnica

Našu chladničku na chate tvorilo zopár lacných značiek potravín s maximálnou dobou trvanlivosti dva dni. Práve preto sa nám do hlavy tlačila myšlienka na niečo dobré, tradične slovenské.

Známy nám odporučil salaš na Záhorí...

"Kde to je?" pýtam sa ho a popritom počujem usilovné žaby v mojom žalúdku, ktoré neprestajne kvákajú. Aj v priateľovom bruchu som ich zopár zaregistrovala. Z telefonátu som sa dozvedela, že máme ísť cez Stupavu, cestou stále rovno, až smerom na Malacky. "Neodbáčaj na Borinku, to nie je koniec Stupavy" vysvetľoval mi a moje žaby sa snažili čoraz viac.

Stále rovno na Malacky, kde naše hladné oči už neprehliadnu drevenú tabuľu s nápisom salaš. Nezľakli sme sa ani dlhej cestičky cez étericky vyzerajúci lesík, pretože v povetrí sme už tušili blížiaci sa cieľ. Na začiatku salašového osídlia nás prekvapila veľká socha vytesaná do dreva. Príjemnú atmosféru celej ľudovej kultúry vnesenej sem na Záhorie dopĺňali milé zvieratká pobehujúce po areáli. Mačičky mali dokonca na zemi misky s mliekom, ani ony neboli ukrátené o slovenský výrobok. Srnka na nás hádzala milé pohľady, pri ktorých sme mali pocit, že musíme pristúpiť bližšie a pohladkať ju. Neprehliadli sme ani pasúce sa ovečky a či už milé koníky, ktoré si pyšne pohadzovali krásnou hrivou.

Pri tom všetkom sme takmer zabudli na obed. Vstúpili sme teda do drevenice. Obsluha nás privítala a ponúkla nám jedálny lístok. No namiesto toho, aby som si vybrala jedlo, som si prezerala interiér chatky. Drevené stoly, stoličky, drevené steny. Na chvíľu som sa v duchu zasmiala, predstavila som si, že nám donesú drevené taniere, príbory ale aj jedlo.

To bolo našťastie také, aké malo byť. Ceny v jedálnom lístku ma lákali k viacerým jedlám. Mastný chleba, chleba s bryndzovou nátierkou, bryndzové halušky na rôzne spôsoby za 79 korún, kapustové strapačky. Keď prišla milá teta, ktorá sa nás zdvorilo spýtala, či už máme vybraté, vysypala som zo seba: "bryndzové halušky so slaninou". Výber som neľutovala. Naozaj boli skvelé. Príjemné jemné, teplé, s dobrou slaninkou. Po tejto fajnej špecialitke sme si každý dali po bryndzovom chlebe. Som rada že slaninou nešetrili, ale pravdu povediac, mletou červenou paprikou trochu šetriť mohli.

Cestou z areálu nás odprevádzali milé mačičky, ktoré nám boli vďačné za pohladenie, odchádzali sme spokojní.